Všetko, čo potrebujete vedieť o slnku a slnečných lúčoch

Slnečné lúče majú na náš organizmus pozitívne, ale aj negatívne účinky.
Medzi pozitívne účinky patrí tvorba provitamínu D3 v koži, zlepšenie niektorých kožných ochorení (napr. atopického ekzému, psoriázy, akné) po pobyte na slnku a psychostimulačný efekt slnka na človeka s navodením pocitu pohody a radosti.

Časté a nechránené vystavovanie sa slnečnému žiareniu však môže spôsobiť aj nežiadúce škody na našej koži, ktoré sa môžu prejaviť okamžitým spálením sa alebo alergickou reakciou, prípadne neskôr môžu navodiť predčasné starnutie kože alebo vznik kožnej rakoviny.

Z dermatologického hľadiska má z dopadajúceho slnečného žiarenia na zemský povrch najväčší vplyv na ľudskú kožu UVA a UVB žiarenie.

UVB lúče prenikajú do najpovrchovejšej časti kože – epidermy, kde vyvolávajú tvorbu provitamínu D3 a po opálení navodzujú novotvorbu pigmentu melanínu. Sú tak zodpovedné za dlho pretrvávajúce opálenie. Pri nadmernom slnení vyvolajú UVB lúče vznik bolestivého sčervenania kože – spálenia. Každé spálenie kože vedie k oslabeniu kožného imunitného systému, čo môže v konečnom dôsledku vyústiť do vzniku kožných nádorov.

UVA žiarenie má dlhšiu vlnovú dĺžku, a preto preniká hlbšie, až do dermis. V priebehu niekoľkých minút až hodín po vystavení sa slnku spôsobia UVA lúče okamžité, krátkodobé stmavnutie kože. Okrem toho sa podieľajú na vzniku predčasného starnutia kože – fotoagingu a sú zodpovedné za vznik viacerých fotoalergických reakcií a rovnako aj kožných nádorov.

Hovoriť môžeme aj o UVC žiarení, ktoré je pohlcované ozónovou vrstvou, a tak na zemský povrch nedopadá.

Množstvo dopadajúceho UV žiarenia na zemský povrch, a tým aj intenzita jeho pôsobenia na ľudskú kožu závisí od ročného obdobia, nadmorskej výšky, zemepisnej šírky a dennej hodiny.

Najvyššia aktivita UVB žiarenia je medzi 11.-14.hodinou, je 100-krát vyššia v strede leta ako na vrchole zimy. Dopad UV žiarenia na zem je silnejší na jeseň ako na jar.
Ľahšie opálenie až spálenie kože na jar vzniká preto, že koža nemá ešte vytvorenú vlastnú biologickú fotoochranu, ktorú predstavujú melanínová pigmentácia a ochranné zhrubnutie kože, ktoré sa objavia až po prvom opálení.

Dávka UV žiarenia rastie s nadmorskou výškou. Zistilo sa, že každých 300m nad morom narastie o 4%.

Intenzitu slnečného žiarenia môže znížiť zamračená obloha. Ale pozor si treba dávať pri ľahkej oblačnosti, cez ktorú prenikne viac ako 50% UVB lúčov.

Potrebné je pamätať aj na vplyv UV lúčov, ktoré sa odrážajú od zemského povrchu. UV žiarenie sa odráža od piesku asi z 25%, od čerstvého snehu v 30-80%, od hladiny vody asi v 5%. Asi 40% UV lúčov prenikne až 50cm pod hladinu čistej vody.
Z ďalších klimatických faktorov môže spálenie kože navodiť vietor, vrátane ľahkého vánku, lebo už mierne prúdenie vzduchu vyvoláva pocit chladu a človek sa tak menej chráni pred slnkom. K rýchlejšiemu spáleniu kože dochádza aj pri mokrej koži, keď kvapky potu alebo vody na koži pôsobia ako lupa, čo vedie k zosilneniu erytemogénneho solárneho pôsobenia.